So zimou či bez nej?
18. 2. 2010
Mám taký ciťák, že je zimným, snehovým dňom koniec. Neviem, kde sa vo mne ten pocit vzal, no zrazu som ho mala. Ono s pocitmi je to tak, že prichádzajú a odchádzajú dosť nekontrolovane. A aj kvalitatívne sa líšia. Niektoré pocity mám rada, lebo sú príjemné. Príjemný je pocit sýtosti, keď si naplním bruško, pocit radosti, keď šantíme s kocúrom a bláznime sa s paničkou a páničkom. Nemám rada pocity, ktoré sa ma zmocnia pri pohľade na nahnevanú paničkinu tvár. Zmena vo výraze tváre šéfky sa udeje po nasledovných po mnou vykonaných, pre mňa nie nepríjemných aktivitách – nájdenie dobroty vonku a prejave odhodlania nevzdať sa nálezu, po uľavení si v teple domova, pri konzumovaní vecí nie celkom určených na konzumáciu ako napr. posteľ, prázdna miska, kocúr... Snažím sa vo vlastnom záujme obmedziť deformáciu paničkinej tváre, no nie vždy a vo všetkom som úspešná – dobroty vonku nájdené sú niekedy príliš lákavé (a medzi nami, aj veľký pes má problém ovládať, a to má za sebou nejeden rok tréningu pevnej vôle) a kocúr rovno pod nosom pobehujúci a povaľujúci sa je tiež obrovské pokušenie. A aj to uľavovanie si...., no, to ako kedy, nie vždy zaznamenám úspech, ale lepším sa. Fakt.
Tento dnešný pocit, o ktorom sa na začiatku zmienila, neviem presne definovať, zaradiť..... Ak by som vedela, čo koniec zimy bude pre mňa znamenať, bolo by to omnoho jednoduchšie, ale takto, bez jasnej predstavy (chýba mi osobná skúsenosť).... Kocúr – senzibil hneď vybadal, že ma čosi trápi a po zistení, nad čím dumám, ma hneď začal poúčať, sypal radu za radou, lenže on ako tvor nikdy nevytiahnutivší packy z domu nie je v tomto ohľade veľmi dôveryhodný zdroj (ak by šlo o typ šunky, tak nepoviem, to by som mu verila). Opatrne som sa pokúsila vytiahnuť názor z veľkého psa (vystihla som moment, keď sa zdal menej vražedne naladený ako obyčajne), ktorý predsa len už prežil pár premien období so snehom a bez snehu. S jedným okom zatvoreným a druhým prižmúreným precedil pomedzi zuby (to aby mi jasne dal naja
vo, ako nesmierne ho moje banálne otázky a zbytočné pochybnosti otravujú), že on osobne nevidí dôvod na moje zmiešané pocity. Zmizne sneh, bude mokro a veľa mlák, potom bude tráva. A bude teplo, neskôr ešte teplejšie, hnusne teplo.
Tak som sa mu pekne poďakovala, aj keď ani nebolo za čo (toto teda vedel aj ten kocúr).
vo, ako nesmierne ho moje banálne otázky a zbytočné pochybnosti otravujú), že on osobne nevidí dôvod na moje zmiešané pocity. Zmizne sneh, bude mokro a veľa mlák, potom bude tráva. A bude teplo, neskôr ešte teplejšie, hnusne teplo. Tak som sa mu pekne poďakovala, aj keď ani nebolo za čo (toto teda vedel aj ten kocúr).
Mrzí ma, že nebude sneh, lebo nebudú snehové gule (tie však možno nahradiť loptičkami povedal veľký pes), ale teším sa na obdobie bez kabátov a na trávu, ktorá sa dá žuť a môžem sa v nej váľať a ležať v nej bez obáv zo zápalu močových ciest.....
Budem sa teda na koniec zimy tešiť, aby som sa, až bude hnusne teplo, mohla zas tešiť na sneh. Som rada, že som si to sama so sebou vyjasnila a mám o dva nové príjemné pocity a žiadny zlý pocit. SUPER!
