Ja doma sa len tak povaľujúci
31. 1. 2010
Mňau (čau, poznámka prekladateľa). Sa máte? Ja sa mám OK. Pohodička :o).
Veď prečo sa aj rozčuľovať. Zato ušatý už niekoľko dní, odkedy ho šteňa oslovilo, aby prispel na jej webovku pár slovami, lezie po strope (obrazne povedané, samozrejme) a nedá sa s ním vydržať. On štandardne dosť všetko obkecáva, ale odkedy je u nás šteňa, tak je stále voľajaký podráždený. Od istého času si dokonca zasadol aj mňa. Už aby som pomaly ani z koša na bielizeň nevyliezal. A či ja za to môžem, že ju dovliekla šéfka? A stáva sa z neho cholerik. Viete, my mačky sme nesmierne citlivé na výkyvy nálad živých tvorov okolo sa vyskytujúcich, no a tento ušatý pes je hotová časovaná bomba. Máte pocit, že je všetko v poriadku, že si len tak leží a svet mu je ukradnutý..... a zrazu BUM! Vyskočí a zožral by nás, ak by sme nezdrhli. Malej sa prchá pri tej jej mušej váhe, ale ja už na tie rýchle výpady nie som. Reakcie mám dobré, ale tá nadváha.... Dobre, nemusíte hneď byť podráždení (už ste ako ušatý!). Ja viem, k tejto váhe som sa dopracoval sám, aj keď nedostatok pohybu si dovolí hodiť na šéfku. Teraz mám vďaka malej o pohyb postarané (len čo položím packu na dlážku, už ju mám na krku), čo by ma aj tešilo, lebo je to celkom fun mať sa s kým trocha poklbčiť – zápasíme vo voľnom štýle a snažíme sa aj o istú formu grécko-rímskych zápasov, lenže ona tak hrozne hryzie! Už ste niekedy mali hlavu v pasci na vysokú alebo v papuli krokodíla? Nie, tak potom neviete, o čom hovorím.
Našťastie sú viaceré azylové miesta v byte, kam sa môžem zašiť a mať pokoj od cholerika aj od hyperaktívnej. Ja totiž rád trávim čas aj sám, nevyhnutne nepotrebujem spoločnosť. Som predsa len mačkovitá (introvertná) šelma, svorkové pakty mi veľa nehovoria. Je fajn len tak ležať na parapetnej doske (pravda, bodla by trocha širšia, lebo dosť nekomfortne prevísa cez je okraj raz laba, inokedy zas celý podvozok) a sledovať, čo sa deje na druhej strane okna. Niekedy ma vezmú so sebou aj von (v taške, aby som sa neunavil a neušpinil), ale keďže je to vždy spojené s návštevou mužov a žien v bielych plášťoch, tak si na to až tak nepotrpím. Ani si len neviete predstaviť, akí nebezpeční oplášťovaní môžu byť so všetkými tými mučiacimi nástrojmi! Môžem ja kričať, môžem sa vzpierať, trt je mi to platné. Si predstavte, že ešte aj šéfka je na ich stane. Sa normálne s nimi proti mne spolčila! Veru, ja tie prechádzky nemusím.
Radšej budem doma, ako aj teraz, zalezený a na stoličke vyvalený len tak driemať a čakať na ďalší chod (alebo si ho radšej pôjde už aj vypýtať).
